Úrovne vedomia podľa Davida R. Hawkinsa

David R. Hawkins, autor knižky Moc versus Sila prichádza s prenikavým vysvetlením fungovania ľudských emócií, sily, moci, osobného rastu i rozvoja celej spoločnosti. Pomocou kineziologickej metódy 20 rokov meral duševné stavy ľudí na celom svete v rôznych situáciách, čím dospel k nasledujúcej škále. Samotné zapamätanie si a pochopenie tejto tabuľky môže vniesť do vášho života čerstvý vietor a opustenie starých vzorcov prežívania. Prečo? Pretože sa za svoje prežívanie môžeme rozhodnúť prevziať zodpovednosť.

Na tejto úrovni dominuje neurotický stav. Plachosť a uzavretosť. Takýto človek si myslí, že ho celý svet odsudzuje, môžu nastať paranoidné stavy a halucinácie. Zahanbený jedinec sa zvyčajne snaží kompenzovať svoj pocit vylúčenia maximalizmom a rigiditou, prejavujúc morálne extrémy a krutosť.

Na tejto úrovni je človek buď ovplyvňovaný a trestaný, alebo manipuluje a trestá. Zaoberá sa najmä myšlienkou hriechu a jeho činy sú vedené vinou, ktorú sa snaží premietnuť na iných.

Na tejto úrovni v pocitoch dominuje zúfalstvo a beznádej. Život sa zdá nezmyselný, rovnako ako budúcnosť. Človeka napĺňa pocit všeobecnej bezmocnosti. Závislý na druhých ho ľudia vnímajú ako obeť, ktorá potrebuje záchranu.

Na tejto úrovni dominuje pretrvávajúca melanchólia, smútok nad stratenými vecami. Tí, ktorí sú na tejto úrovni, neustále vidia okolo seba smútok, pozerajú sa na životné podmienky a život samotný s odporom. Máte pocit, že nič nemôže nahradiť veci, ktoré ste stratili.

Strach vytvára bariéru osobného rozvoja a vedie k zábranám. Ľudia potom očakávajú riešenia od silných lídrov, ktorí už dokázali prekonať svoje obavy, očakávajú, že ich vytiahnu z jám zúfalstva, oslobodia ich od seba zotročenia.

Túžba po niečom nás môže motivovať k účasti na mnohých humanitárnych aktivitách. Môžeme si priať veľa vecí? za materiálne statky, ocenenia, uznanie?, pre ktoré sme ochotní vynaložiť úsilie. Túžba je však aj miera závislosti: túžba po alkohole, cigaretách, jedle. Toto je úroveň hromadenia a chamtivosti. Prečo to nefunguje: pretože po uspokojení jednej túžby nasleduje ďalšia, ktorá musí byť uspokojená znova. Na takomto základe sa môžete stať závislými na zbieraní stále väčších súm a hodnôt.

Túžba vedie k frustrácii, ktorá sa potom môže zmeniť na hnev. To môže neskôr viesť k deštruktívnym alebo konštruktívnym činom, pretože hnev spôsobený nerovnosťou a nespravodlivosťou viedol k mnohým aktivitám a hnutiam, ktoré formujú spoločnosť. Hnev môže viesť k nezávislosti, ale môže sa aj zhoršiť: ľahko sa môže zmeniť na nenávisť, ktorá má žieravý účinok na všetky oblasti života.

Túto úroveň dosiahneme, keď získame autoritu v našom zamestnaní. Toto je úroveň, ktorú chce väčšina ľudí dosiahnuť. Môže tu pýcha vyzerať dobre? áno, ale iba v porovnaní s predchádzajúcimi úrovňami. V spoločnosti je hrdosť považovaná za dobrú cnosť, no napriek tomu je veľmi zraniteľná, pretože závisí od vonkajších faktorov. Ak tieto vonkajšie faktory už neprispievajú k formovaniu pýchy, môžeme ľahko klesnúť na predchádzajúce úrovne vedomia. Tieňovou stránkou pýchy je arogancia a ?nezapadnutie? popieranie vecí, ktoré bránia osobnému rozvoju.

Na tejto úrovni sa človek stáva skutočne silným. Začína objavovať a zažívať nové veci a to, čo robí, ho motivuje a inšpiruje. Odvaha vám dáva energiu učiť sa nové veci, ale rozvoj a učenie už nie sú takou veľkou úlohou. Odvaha nám dáva silu rásť a čeliť svojim strachom, aj keď stále existujú.

Tí, ktorí sú na tejto úrovni, už nevidia všetko čiernobielo. Už sa na všetko nepozerá tak strnulo, je flexibilnejší a nevyžíva sa vo všeobecných súdoch. Ak veci nejdú podľa vášho plánu, necítite sa ohromení, vydesení alebo stresovaní. Nestranný človek ľahko urobí vyhlásenie: "Ak nedostanem túto vec, dostanem niečo iné." Na tejto úrovni nie je taký zastrašujúci, ako si je vedomý svojej sily. Nesnaží sa nič dokazovať, nestoja o konflikty ani súťaživosť, nesnaží sa ovplyvňovať správanie iných. Toto je úroveň emocionálnej stability.

Najrýchlejší rozvoj možno zažiť na tejto úrovni. Na úrovni ochoty sa človeku darí prekonávať problémy svojho života a je pripravený stopercentne participovať na ŽIVOTE. Odtiaľ sa stáva skutočne priateľským a úspech sa v jeho živote objavuje takmer automaticky. V prípade potreby je ochotný pracovať na akejkoľvek pozícii a necíti sa menejcenný, ak je na nižšej pozícii. Viac empatický voči potrebám druhých, ochotný pomáhať druhým a prispievať k sociálnemu blahu.

Na tejto úrovni už neočakávame šťastie od vonkajších vecí. Uvedomujeme si, že veci mimo našej kontroly nás nerobia šťastnými. Lásku už neponúkame ani neprijímame, ale cítime ju zvnútra. Život človeka prijatia je aktívny, bez skrytých úmyslov. ?Čo je dobré?? a ?čo sa deje?? v jej rámci, ale rieši skutočné problémy. Neodradí ho tvrdá práca, ba napĺňa ho radosťou. Nediskriminuje a veci prijíma tolerantne. Dlhodobé ciele sa pre neho stávajú dôležitejšie ako krátkodobé.

Veda, úroveň racionality. Úroveň laureátov Nobelovej ceny. Na druhej strane, rozumnosť ako vnútorná cnosť sama o sebe nevedie bližšie k poznaniu pravdy. Racionalita je v dnešnom technologickom svete nevyhnutná, no zároveň je vážnou prekážkou pre dosiahnutie vyšších úrovní vedomia, ak nie sme schopní vidieť za ňu.

V spoločnosti je láska zvyčajne kombináciou fyzickej príťažlivosti, vlastníctva, kontroly, závislosti, erotiky a novosti. V podstate všetky tieto veci skrývajú hnev a závislosť na osobe alebo veci, ktorú milujeme. Pravá láska je na druhej strane bezpodmienečná, nemenná, trvalá láska. Nevlní sa, pretože na ňu nepôsobia žiadne vonkajšie faktory. Skutočná láska je vlastne spôsob, ako sa spojiť so svetom: odpúšťať, starať sa a vydržať. Toto je úroveň lásky.

Toto je úroveň liečenia, súcitu, spirituality. Úroveň, na ktorej sme schopní zachovať si pozitívny prístup bez ohľadu na to, koľko problémov nám život prinesie.

Na tejto úrovni je všetko živé a vyžaruje energiu. Úroveň veľkých duchovných učiteľov histórie. Úroveň, kde je formálne náboženstvo nahradené čistou spiritualitou, čím sa stáva nadbytočným.

Najvyššia úroveň ľudského vedomia, kde sa ľudstvo mieša s božstvom. Veľmi ojedinelý. Krišna, Budha a Ježiš boli na tejto úrovni. Dokonca aj samotná myšlienka na osoby na úrovni osvietenia zvyšuje úroveň vedomia. Toto je úroveň, na ktorej je ľudská existencia stotožnená s Vesmírom. Je veľmi ťažké povzniesť sa z jednej úrovne vedomia do druhej, v mnohých prípadoch nestačí celý život, ale takáto zmena v živote všetko radikálne zmení. Chce to odvahu vedome na tom pracovať. Keď dočasne zažijeme vyššie úrovne, môžeme vidieť, kam musíme ísť, kde je ďalší krok. Žiadna úroveň nie je správnejšia alebo nesprávnejšia ako tá druhá, skúsme ich vnímať ako výzvu.